Čo je jogová terapia a čím sa líši od cvičenia jogy?
V poslednej dobe sa čoraz viac v ponuke jogových štúdií začal objavovať termín jogová terapia. Mnohí návštevníci netušia čo ich na takýchto hodinách čaká. Termín jogová terapia pochádza zo sanskrtského "joga cikitsā" (v slovenskom prepise "joga čikitsá", v anglickom "yoga chikitsa") a doslovne v preklade znamená “liečba jogou”. Ide o spojenie niektorých jogových a ajurvédskych techník za účelom získania duševného a telesného zdravia. Jedným z prvých priekopníkov bol napríklad Svámi Kuvalajananda, či Desikachar a vznik joga čikitsa datujeme do prvej štvrtiny 20. storočia.
V našej modernej dobe sa pod jogou rozumie skôr fyzické cvičenie. V každom prípade musíme povedať, že pohyb je pre našu populáciu dobrý, ale cieľom jogy fyzické cvičenie nie je a nikdy ani nebolo. Cieľom jogy je duchovné poznanie a konečné oslobodenie sa z kola znovuzrodení. Staré jogové texty spomínajú fyzické pozície väčšinou len ako meditačné sedy.
K tomu, aby sme mohli napredovať na duchovnej ceste je však potrebné, aby nás nič “nevyrušovalo”. Rušivo na nás pôsobia zmysly, vlastné fyzické telo či emocionálne výkyvy. Zmysly nám prinášajú nekonečné množstvo vnemov a informácií. Fyzické telo sa častokrát ohlasuje bolesťou vďaka nášmu životnému štýlu, ale aj vďaka nesprávnemu cvičeniu. Emócie nás ako kyvadlo vyhadzujú z rovnováhy počas celého života, raz do plusu a raz do mínusu. K tomu, aby sme dokázali predísť týmto výkyvom, prípadne aby sme dokázali uviesť naše mentálne aj fyzické telo opäť do rovnováhy, môžeme využiť práve jogovú terapiu.
Základom jogovej terapie je naša pozornosť. Bdelá či vedomá pozornosť k sebe samému. Pozornosť k pohybu, k dychu, k myšlienkam… Náš vnútorný pozorovateľ by mal zostať stále zapnutý a tým sa bude zvyšovať aj jeho vnímavosť a citlivosť. Takto “vytrénovaný” pozorovateľ dokáže vnímať, ktorý pohyb nie je zdravý či ekonomický a ihneď na to upozorniť. Dokáže vnímať dych a jeho vplyv na fyzické telo či pozorovať tok myšlienok, pocitov, emočných vplyvov. Neustálym zvyšovaním citlivosti a schopnosti rozlišovať, získavame kontrolu nad sebou samými.
V skupinovej praxi to vyzerá tak, že v pohybe vnímame gravitáciu, oporu, zaosenie tela, centráciu kĺbov, ale aj uvoľnenie prebytočného napätia. Pracujeme so základnými vzorcami pohybu v súlade s vývojovou kineziológiou. Učíme sa osvojiť si jednak správny dychový stereotyp, ale aj využiť dych na prácu s energiou v našom tele. Náš vnútorný pozorovateľ pozoruje prichádzajúce emócie a sleduje ich vplyv na fyzické štruktúry. Učíme sa ako sa stať pánom svojich zmyslov a ako prevziať opraty nad myšlienkami, aby oni neprevzali vládu nad nami.
V jogovej terapii sa všetky techniky prispôsobujú možnostiam a potrebám konkrétneho človeka. Využívajú sa pomôcky na cvičenie, relaxáciu, rollfing, meditáciu a pri individuálnej praxi aj rozhovory, fytoterapia, aromaterapia, mantry a ďalšie techniky.
Medzi často využívané pomôcky patria:
- joga bolstre
- bloky
- popruhy
- stoličky bez čelného priečinka
- deky
- masážne valce
- podložky pod ramená
autor článku: Silvia Bobocká
Inštruktorka Jogy a Jogovej terapie I., II. a III. kvalifikačného stupňa
Európska jogová akadémia - organizátor akreditovaných kurzov inštruktor jogy a jogovej terapie
Termíny kurzov nájdete na: http://www.eya.sk/workshopy-a-kurzy/
