Prieskum o duševnom zdraví a strese

Duševné zdravie a zvládanie stresu sú čoraz viac diskutovanými témami v dnešnom pracovnom prostredí. Výsledky prieskumu Flexity a Vivido, ukazujú zaujímavé zistenia týkajúce sa preferovaných aktivít na zmiernenie stresu, vnímania prevencie duševného zdravia a ochoty ľudí učiť sa techniky zvládania stresu.

stiahnut infografiku

Zvládanie stresu v práci

Z prieskumu vyplýva, že väčšina respondentov má pocit, že sa dokáže so stresom v práci vysporiadať. Zatiaľ čo starší respondenti, konkrétne vo vekovej skupine 31-40 rokov, častejšie odpovedali pozitívne, že sú schopní zvládať stres, mladšie vekové skupiny 18-24 rokov sa cítili menej sebavedomé v tejto oblasti. Tento trend môže naznačovať, že s vekom prichádza lepšia schopnosť a skúsenosti so zvládaním pracovných stresorov.

Časové preferencie pre aktivity na zlepšenie duševného zdravia

Jedným z dôležitých zistení prieskumu je preferencia zamestnancov, kedy by chceli, aby sa aktivity zamerané na zlepšenie duševného zdravia konali. Väčšina respondentov, bez rozdielu veku či pohlavia, by uprednostnila tieto aktivity počas pracovnej doby, čím sa zdôrazňuje potreba integrovať wellness programy priamo do pracovného harmonogramu. To by mohlo zvýšiť ochotu zamestnancov zapojiť sa do takýchto aktivít, keďže by nemali pocit, že zasahujú do ich osobného času mimo práce.

Zároveň niekoľko respondentov, najmä vo vekovej skupine 25-30 rokov, uviedlo, že by radšej využili tieto aktivity mimo pracovnej doby, čo naznačuje potrebu flexibilného prístupu pri plánovaní wellness programov, aby čo najviac zohľadňovali individuálne preferencie zamestnancov.

Preferované aktivity na zmiernenie stresu

Pokiaľ ide o aktivity, ktoré by zamestnanci uvítali na zlepšenie duševného zdravia, výsledky ukázali jasné rozdiely medzi mužmi a ženami:

• Ženy prejavili najväčší záujem o hodiny jogy, pričom až 73% opýtaných žien odpovedalo, že by takéto hodiny privítali. Okrem toho 63% žien by ocenilo aj vedené meditácie, pomôcky na uvoľňovanie, ako sú loptičky, akupresúrne podložky či vankúše.
• Muži prejavili záujem o hodiny fitness, priestor na cvičenie a  rovnako pomôcky na uvoľnenie stresu.

Prieskum tiež odhalil rozdiely medzi preferenciami pre individuálne a skupinové aktivity.

• Ženy častejšie vyjadrovali záujem o individuálne aktivity ako meditácia alebo vedené dychové cvičenia, ktoré im umožňujú sústrediť sa na vlastné potreby a naladenie sa na vlastné telo.

• Naopak, muži častejšie uprednostňovali skupinové aktivity ako tímové športy alebo kolektívne cvičenia vo fitnes centre. Pre nich sú tieto aktivity nielen prostriedkom na zmiernenie stresu, ale aj príležitosťou na posilnenie vzťahov s kolegami a zlepšenie tímovej dynamiky.

Priestor pre relax a oddych

Mnoho respondentov by ocenilo aj tiché miestnosti na relax priamo na pracovisku, kde by si mohli krátko oddýchnuť, vykonať dychové cvičenia alebo sa na chvíľu stiahnuť z rušného prostredia. Táto myšlienka rezonovala najmä u starších zamestnancov vo veku 40 a viac rokov, ktorí vnímajú možnosť odpočinku počas dňa ako efektívny spôsob, ako obnoviť svoju produktivitu a duševnú pohodu.

Záujem o techniky zvládania stresu

Prieskum tiež ukázal veľký záujem zamestnancov o učenie sa nových techník na zvládanie stresu. Až viac ako 60% respondentov prejavilo záujem naučiť sa nové spôsoby, ako zlepšiť svoje duševné zdravie, čo poukazuje na dôležitosť investovania do workshopov a školení v tejto oblasti.

Preferovaná forma informovania

V oblasti informovania o duševnom zdraví zamestnanci preferovali moderné a dostupné formy komunikácie. Najčastejšie uvádzané preferencie zahŕňali sociálne siete, webstránky, blogy a YouTube kanály. To naznačuje, že digitálne platformy hrajú kľúčovú úlohu v tom, ako zamestnanci preferujú získavať nové informácie o starostlivosti o svoje duševné zdravie.

Hlavné pojmy spájané s duševným zdravím

Medzi najčastejšie spomínané pojmy, ktoré zamestnanci uvádzali, patria:

• Vnútorný pokoj a rovnováha – Tento pojem sa opakovane objavoval v odpovediach mnohých respondentov, najmä u zamestnancov vo vekovej skupine 25-40 rokov. Pre väčšinu z nich je duševné zdravie synonymom schopnosti dosiahnuť stav vnútornej pohody, rovnováhy medzi pracovným a osobným životom a zmierňovania stresu v každodennom živote.

• Schopnosť zvládať stres – Ako veľmi často skloňovaná téma bolo zvládanie stresu vnímané ako základný prvok duševného zdravia. Zamestnanci všetkých vekových skupín zdôrazňovali, že schopnosť efektívne riešiť stresové situácie v práci i mimo nej je pre nich rozhodujúcim faktorom pre udržanie psychického zdravia.

• Zodpovednosť voči sebe – Tento koncept rezonoval najmä u zamestnancov v strednom veku (31-40 rokov), ktorí spájali duševné zdravie so schopnosťou postarať sa o seba, stanoviť si hranice a vedome sa starať o svoje potreby. Tento prístup zdôrazňuje význam sebauvedomenia a osobného záväzku voči udržiavaniu psychickej pohody.

• Spokojnosť a zmysel v práci – Pre mnohých zamestnancov je duševné zdravie úzko späté s tým, ako sa cítia v práci. Zistenia naznačujú, že zamestnanci, ktorí majú pocit, že ich práca má zmysel a ktorí sú spokojní so svojou pracovnou pozíciou, pociťujú vyššiu mieru duševnej pohody. Tento faktor sa výraznejšie prejavil u starších zamestnancov (41 a viac rokov).

Rodové rozdiely vnímania duševného zdravia

Prieskum odhalil aj niekoľko zaujímavých rozdielov medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o ich pohľad na duševné zdravie:

• Ženy často spájali duševné zdravie s pojmami ako rovnováha, relaxácia a starostlivosť o seba. Odpovede žien naznačujú, že vnímajú duševné zdravie viac holisticky, ako súčasť celkového životného štýlu, kde sa spája fyzická, emocionálna a duševná pohoda.

• Muži naopak vnímali duševné zdravie skôr prostredníctvom výkonnosti a zvládania stresu. Často zdôrazňovali potrebu efektívne riešiť stres a zachovať si schopnosť dobre fungovať v práci aj v osobnom živote, čo naznačuje viac pragmatický prístup k tejto téme.

Duševné zdravie ako súčasť kolektívnej pohody

Ďalším zaujímavým zistením je, že viacerí respondenti si spájali duševné zdravie s tým, ako sa cítia v kolektíve a na pracovisku. Zamestnanci zdôrazňovali význam príjemnej pracovnej atmosféry, podpory zo strany kolegov a manažmentu, ako aj možnosti diskutovať o problémoch otvorene bez pocitu hanby či stigmy. Tento prístup, najmä u zamestnancov vo vekovej skupine 25-35 rokov, ukazuje dôležitosť vytvárania zdravého pracovného prostredia, kde sa podporuje otvorenosť a spolupráca.

Kontakty pre médiá